Kortikoidy. Pri zápaloch, mokvaní, opuchoch či svrbení sú podľa lekárov často nenahraditeľné. Pri dlhšom či celkovom užívaní však môžu oslabovať imunitu a prispievať k rozvoju cukrovky, vredov alebo napríklad psychických problémov. Aké sú hlavné pozitíva a zároveň riziká užívania kortikoidov, aké môžu mať ľudia následky a čím sa dajú tieto látky nahradiť, o tom všetkom hovorí vo svojom komentári dermatológ MUDr. Tomáš Kampe.
Éra pred a po objavení kortizolu
Termínom kortikoidy či kortikosteroidy sa v užšom slova zmysle označujú chemické látky s prstencovou štruktúrou. Kortikoidy používané v medicíne sú syntetické molekuly, ktoré majú silný protizápalový účinok. Ich jedinečnosť dokazuje aj fakt, že z historického hľadiska v medicíne hovoríme o ére pred objavením kortikoidov, pričom kortizol bol objavený v roku 1948, a ére po ich objavení. Tento objav učinil v roku 1950 z troch vedcov Tadeusa Reichsteina, Philipa Henche a Edwarda Kendalla dokonca laureátov Nobelovej ceny. Do liečby kožných ochorení boli kortikoidy vo forme krémov, mastí a roztokov zaradené v roku 1952. Dnes sa s liečbou kortikosteroidmi stretávame v reumatológii, dermatológii, gastroenterológii a v pľúcnom lekárstve.
Kortikoidy sú nenahraditeľné, môžu ale zapríčiniť napríklad cukrovku
Pozitívne pôsobenie kortikoidov vychádza z ich účinkov – dokážu veľmi dobre tlmiť zápal, majú antialergický účinok a potláčajú reakciu imunity. Vzhľadom k ich farmakologickému účinku, rýchlosti a razantnosti nástupu účinku nie sú kortikosteroidy úplne nahraditeľné. Veľmi dobre pomáhajú napríklad v boji proti atopickému ekzému, lupienke a aj mnohým alergiám a roztrúsenej skleróze. Prospievajú ľuďom s autoimunitnými ochoreniami, kam zaraďujeme napríklad Crohnovu chorobu alebo zápalové ochorenie čriev, a mnohými ďalšími zdravotnými ťažkosťami. Aj tak je ale nutné proces liečby dobre strážiť a dodržiavať pokyny, pretože dlhodobejšia liečba kortikoidmi je v istom ohľade riziková.
Samozrejme vždy záleží na type užívaného lieku, jeho dávkovaní, dĺžke liečby či spôsobu. Avšak k negatívnym účinkom užívania kortikosteroidov sa vo všeobecnosti zaraďuje porucha látkovej výmeny cukrov, čo môže viesť až k cukrovke, útlmu činnosti nadľadviniek, žalúdočným vredom, neuropsychiatrickým komplikáciám alebo napríklad k rastu krvného tlaku.
Čo sa týka užívania v tehotenstve, tak hoci systémové kortikoidy nespôsobujú vývojové poruchy plodu, ak by sa užívali vo veľkých dávkach, môžu spomaliť jeho rast. Iné typy kortikoidov nie sú v tehotenstve odporúčané vôbec. U detských pacientov je dôležité voľbu kortikoidov tiež zvážiť, prípadne sa vyhnúť aplikácii najsilnejších hormónov na celý kožný povrch. Lokálne aplikované liečivá môžu pri dlhodobom užívaní spôsobovať atrofiu, teda stenčenie pokožky. V prvých týždňoch liečby sa dajú ťažkosti ešte zvrátiť, neskôr už to nejde. Stanoviť časovú hranicu, kedy sa zmeny na pokožke stávajú trvalými ale možné nie je.
Užívajte kortikoidy len v akútnych prípadoch
Ľudské telo je veľmi individuálne – čo môže pomôcť jednému, môže druhému, naopak, uškodiť a nie je možné nič zaručiť stopercentne. Napriek tomu by som ľuďom s kožnými problémami s ohľadom na nežiaduce účinky kortikoidov odporučil užívať čo najmenšiu možnú dávku, ktorá je však efektívna a potrebná k zlepšeniu zdravotného stavu, teda v najakútnejšom štádiu kožných ochorení. Po odstránení akútnych problémov je vhodné farmakologickú liečbu postupne vynechávať a pomaly prechádzať na udržiavaciu liečbu, napríklad smerom k produktom s obsahom Aloe vera gélu. V prípadoch chronických nezávažných ochorení je, naopak, vhodné týmito produktmi začať a farmakologickú liečbu kortikoidmi aplikovať až v prípade ich zlyhania.
Autor komentára: MUDr. Tomáš Kampe, dermatológ a konzultant spoločnosti LR Health & Beauty.