V zime zaisťuje potrebné súkromie, pomáha však aj lepšie izolovať plášť domu. V lete potom bráni slnečným lúčom a teplu, aby prenikli do interiéru. Tieniaca technika v podobe žalúzií a roliet nie je výdobytkom súčasnosti. Ľudia sa snažili okná zatieniť pred slnkom už odpradávna. Čo používali starí Egypťania? Prečo sa žalúzie volajú žalúzie? Nahliadnite s nami do histórie tieniacej techniky, ktorá má tisíce rokov.
Prvé závesy vznikli pred šiestimi tisícami rokov
S ostrými slnečnými lúčmi nebojujeme len v súčasnosti. Ochrániť sa pred slnkom potrebovali už ľudia v neolite, keď zakrývali vchod do jaskyne zvieracou kožou. Prvé zmienky o tienidlách, z ktorých sa vyvinula dnešná tieniaca technika, sa však datujú až do 4. tisícročia p. n. l. Už vtedy si starí Egypťania potrpeli na štýlovú dekoráciu aj funkčnosť. Ich okná a otvory medzi stĺpmi zatieňovali tkané textilné závesy s tradičnými ornamentálnymi vzormi, ktoré v priestore voľne splývali. Skutočne dekoratívny charakter mali závesy v starovekom Grécku. Tam sa totiž prvýkrát objavili takzvané pelmety, látkové ozdoby nad oknami, ktoré spájali závesy na bočných stranách. Starogrécke závesy boli skladané a zdobené jednoduchým vzorom, spodný lem mal tradičné pravouhlé geometrické tvary, ktoré sa používajú aj dnes. Aj staroveký Rím priniesol novinky. Na území ríše sa začalo používať strapkanie a strapce na koncoch závesov alebo girlandové pelmety. Zo vzorov bol najpopulárnejší kvetinový motív.
Romantizmus kladie dôraz na funkčnosť, barok na pompéznosť
Aj ďalšie historické obdobia dali tieniacej technike novú tvár. Na jej podobe aj funkčnosti sa vždy odrazilo to, čo bolo práve moderné. V románskom období bola vytvorená prvá funkčná garniža, v gotike sa pomocou závesov zdobili aj steny, renesancia zdôrazňovala pelmety. V baroku sa zas dbalo na veľkoleposť, rokoko si obľúbilo veselé kvetinové vzory a bohaté riasenie, klasicizmus sa vrátil k striedmej antike a secesia bola obdobím zdobenia závesov bižutériou. Nové materiály a nové funkčné riešenia sa nakoniec objavujú až v modernej dobe. V priebehu dejín získala tieniaca technika aj nový účel – ochrániť súkromie majiteľa pred zvedavými očami susedov a verejnosti.
Francúzsko dalo svetu žalúzie
Od textílií sa preto časom upustilo a objavili sa markízy a okenice z dreva, ktoré boli buď úplne otvorené, alebo zatvorené, a používali sa len v noci. Neskôr prišli okenice posuvné, ktoré už ponúkali viac možností. Významným míľnikom v histórii tieniacej techniky je však 18. storočie, keď sa svet zoznámil s dosiaľ najdômyselnejším riešením zatienenia okien. Predtým, ako sa v roku 1812 objavili žalúzie s otočnými a polohovateľnými lamelami, ktoré poznáme a používame aj dnes, chránili okná mreže, ktoré umožňovali iba pohľad von, no nazízaniu dovnútra bránili. Tie sa nazývali jalousie, čo v slovenskom preklade znamená žiarlivosť. Používali ich totiž hlavne žiarliví panovníci v orientálnych háremoch. Tento názov sa dochoval do dneška. „V polovici 19. storočia sa potom v Nemecku začali vyrábať drevené žalúzie s lamelami spojenými šnúrkami a páskami a tento princíp výroby sa odvtedy nezmenil. V priebehu ďalších rokov si žalúzie získali popularitu po celom svete, dostali horizontálnu aj vertikálnu podobu a okrem dreva sa vyrábali aj z hliníka, bambusu alebo plastu,“ približuje Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax, ktorá sa zameriava na výrobu a inštaláciu tieniacej techniky.
Rolety vznikli za oceánom
Zatiaľ čo si európske žalúzie žili vlastným životom a postupne nadobúdali obľubu po celom svete, v rovnakom čase, teda v 18. storočí, sa v Spojených štátoch amerických objavila ich konkurencia. Ani popularita rolovacieho systému, keď sa látka navíjala na hriadeľ, nebola však zanedbateľná. Manufaktúry v Amerike už nestíhali reagovať na dopyt, a preto sa výroba roliet rozšírila aj do Európy, ktorá doteraz používala výhradne žalúzie. „Prvá továreň na rolety u nás vznikla okolo roku 1889. Rolety si obľúbili všetky spoločenské vrstvy, bolo ich preto možné zahliadnuť nielen v panských domoch a palácoch, ale aj v chudobných štvrtiach. Vývoj roliet sa na chvíľu zastavil po druhej svetovej vojne a ére socializmu, ale v 90. rokoch sa ich využitie zase znova prebudilo,“ dodáva Petr Přichystal.
Tieniaca technika ušetrí v lete i v zime náklady na energie
Žalúzie a rolety sú aj dnes obľúbenými tieniacimi prvkami. Variabilita materiálov, spracovania i využitia je značne široká. Máloktorá domácnosť dnes tieniacu techniku nevyužíva, naopak, patrí medzi štandardné vybavenie bytu či domu. Hoci stále slúži hlavne proti prieniku slnka do interiéru, na ochranu súkromia a na zabezpečenie, moderná doba dala žalúziám a roletám aj značné tepelné vlastnosti, ktoré ovplyvňujú energetickú bilanciu budovy. „Kvalitná tieniaca technika totiž dnes obmedzuje únik tepla, vďaka čomu sa v zimných mesiacoch môžu znížiť náklady na vykurovanie až o 10 %. V lete má exteriérová tieniaca technika zase vplyv na zníženie nákladov pri klimatizovaní administratívnych budov, rodinných domov či bytov,“ uzatvára Petr Přichystal.