Trápi vás tropické teplo kŕčmi a únavou? Dajte si tmavú čokoládu a banán!

Tohtoročné leto je sprevádzané obzvlášť tropickým počasím. Ortuť teplomeru v uplynulých týždňoch prekračuje hranicu 35 °C a meteorologické stanice takmer denne hlásia nové teplotné rekordy. V takom počasí ľudský organizmus stráda. Kvôli nadmernému poteniu totiž z tela odchádza mnoho látok potrebných pre zdravie. V lete každý deň prídeme o 1,5 až 2,5 litra vody, v ktorej sú tieto živiny obsiahnuté. Ako teda telu dodať späť všetky látky, ktoré potrebuje, a ktoré v teple stráca?

V teple vypotíme aj 5 litrov vody za deň

Telo sa potí prirodzene, aby zo seba odviedlo škodlivé látky vzniknuté premenou živín na energiu. Potenie predstavuje aj termoregulačný proces, pri ktorom sa telo ochládza, aby nedošlo k nebezpečnému prehriatiu. „Koža prirodzene dýcha a odparuje vodu. Množstvo potu, ktoré telo vylúči, sa líši na základe niekoľkých faktorov, akými je napríklad zvýšená fyzická záťaž alebo vysoké vonkajšie teploty. V bežnom stredoeurópskom počasí zo seba denne vypotíme priemerne pol litra vody. Počas dní, kedy ortuť sebavedomo stúpa po teplomere nahor a nezastaví sa ani na 30 alebo 35 °C, to však pokojne môže byť až päť litrov za deň,“ približuje MUDr. Tomáš Kampe, odborný konzultant LR Health & Beauty. Potením však telo stráca aj veľké množstvo tekutín, v ktorých sú prítomné dôležité minerálne látky, ióny, aminokyseliny, hormóny, mastné kyseliny, kyselina mliečna a antibakteriálne látky, ktoré ľudskému organizmu prospievajú. A ak ich telo nedostáva späť inou cestou, hrozia nepríjemné zdravotné problémy.

Nedostatok horčíka spôsobuje svalové kŕče, doprajte si čokoládu

Medzi najvýznamnejšími minerálmi, ktoré telo prirodzene potrebuje, je chlorid sodný, draslík a horčík. Najmä magnézium je pre organizmus nevyhnutný a k jeho najväčším stratám dochádza práve pri extrémne vysokých teplotách. Tie bývajú v lete dokonca často skombinované so zvýšenou fyzickou aktivitou, napríklad cyklistikou, jazdou na kolieskových korčuliach a ďalšími obľúbenými prázdninovými športami, ktoré stratu horčíka násobia. „Magnézium má priaznivé účinky na zuby a kosti, jeho silu cítime aj v krvi a tkanivách. Okrem toho je katalyzátorom biochemických reakcií, dohliada na metabolizmus a produkciu energie. V dobrom stave udržuje aj cievy a stará sa o to, aby náš nervový systém aj svaly skvelo fungovali. Jeho nedostatok môže spôsobiť okrem iného aj bolestivé svalové kŕče alebo podráždenosť či náladovosť,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Kampe, odborný konzultant LR Health & Beauty. Prírodnými zdrojmi horčíka sú listová zelenina, strukoviny, orechy, ovsené vločky, minerálky, banány alebo aj tmavá čokoláda.

Jedzte banány a syry, doplníte si draslík i chlorid sodný

Nemenej dôležitým prvkom je draslík, ktorého hladinu v tele môžu znižovať hnačky, zvracanie alebo zvýšené potenie. Jeho nedostatok môže mať fatálne následky až v podobe náhlej srdečnej zástavy. Doplniť si ho je možné konzumáciou hovädzej pečienky a mäsa, fazule, banánov alebo hrozna. Veľmi vysoké množstvo draslíku obsahuje a čierny čaj či káva.

Chlorid sodný alebo kuchynská soľ, je látka pre telo veľmi dôležitá. Podieľa sa na udržiavaní rovnováhy tekutín a na výške krvného tlaku, správnu funkciu srdca, svalov a nervov alebo je dôležitá aj na vstrebávanie látok v čreve. Hoci Slováci trpia skôr nadmerným užívaním soli, ktoré často prekračuje odporúčané denné dávky až trojnásobne, jej nedostatok hrozí najmä počas horúcich dní, prípadne pri hnačkách alebo zvracaní. Výsledkom môže byť slabosť, únava, závrate, svalové kŕče až celkový kolaps. Významným zdrojom soli sú napríklad údeniny, potraviny v slaných nálevoch, niektoré druhy syrov, korenia, paštéty alebo aj slané pečivo.

Dehydratácia spôsobuje ochorenia ciev

Pri nadmernom potení počas tropických dní telu chýba ale aj voda ako taká, čím je vystavené dehydratácii. Medzi prvé a miernejšie príznaky patrí bolesť hlavy, nevoľnosť a celková slabosť. Pri dlhodobej dehydratácii často klesá výkonnosť krvného obehu, svalov a ľadvín. Sprevádza ju aj zhoršenie mozgovej činnosti a môže sa poškodiť aj pečeň. Pri nedostatku tekutín hrozí aj infekcia močových ciest, zápal slepého čreva alebo ochorenie srdca a ciev. Pôsobením horúceho počasia na telo stráda aj naša koža. Kvôli dehydratácii je vysušená, mdlá a stráca významné živiny a vitamíny. Koža totiž obsahuje až 80 % vody a ak v lete denne prichádza telo o asi 2,5 litra tekutín, je to pre ňu citeľná rana.

V lete pite vodu a džús, vyvarujte sa kávy

Aby telo získalo späť stratené minerály a ďalšie živiny, je nevyhnutné dodržiavať najmä pitný režim. V teple by sme mali denne vypiť minimálne 2 až 3 litre tekutín. Ideálnym nápojom je čistá voda, ktorá v lete príjemne osvieži a nezaťaží organizmus. Skvelo pôsobí aj ovocný alebo bylinkový čaj. Dať si môžeme aj džúsy alebo ovocné mušty, pretože obsahujú plno vitamínov, najmä C a E, kyselinu listovú, vlákninu a minerálne látky – horčík, železo a draslík. Tekutiny môžeme prijímať aj v strave v podobe polievok alebo ovocia a zeleniny. V lete sa, naopak, neodporúča piť sladené a perlivé nápoje. Optimálne nie je ani časté pitie kávy, ktorá odvodňuje.