Pre celý rad stavebných úkonov je kľúčová teplota vzduchu. Zatiaľ čo niektoré činnosti na stavbe možno vykonávať aj v silných mrazoch mimo takzvanej stavebnej sezóny, s inými je takmer nevyhnutné počkať až na príchod jari či leta. Aké teploty sú hraničné pre stavbu v zime, v akých mrazoch je možné namontovať nové garážové brány alebo prečo sa odporúča dom natierať až v lete? Odpovede na tieto otázky prináša nasledujúci článok.

Časti plášťa domu možno inštalovať aj v -15 °C

Práce na stavbe môžu pokračovať v podstate po celý rok, teda aj v súčasných tuhých zimách. Najmä v prípadoch, keď nie sú pre konkrétnu realizáciu potrebné žiadne chemické stavebné zmesi. Nemožno teda priamo hovoriť o hrubej stavbe, ale najmä o montážach širokého príslušenstva na dome a jeho plášti. Typickým príkladom je inštalácia garážových brán či tieniacej techniky, tú možno vykonávať aj pri teplote pätnásť stupňov pod nulou.

„Pri garážových bránach či tienení privezú technici na miesto realizácie už hotové jednotlivé časti a všetko následne zmontujú. Spravidla im na to postačí vŕtačka, skrutkovač a súprava príchytiek a skrutiek. Hranica pätnásť stupňov pod nulou je stanovená najmä s ohľadom na zdravotné riziká, ktoré sa pri ešte nižších teplotách môžu objavovať. Na druhej strane je však nutné podotknúť, že takéto nízke teploty sú počas dňa na Slovensku skôr raritou,“ uviedol Petr Přichystal, obchodný riaditeľ spoločnosti Lomax, ktorá sa zaoberá produkciou garážových brán a tieniacej techniky.

Zimné stavebné zmesi do teplôt mierne pod bodom mrazu

Stavebné firmy odporúčajú murovanie počas zimného obdobia prerušiť, aby mohla hrubá stavba riadne vymrznúť. Okrem iného sa tým zlepšia aj jej statické vlastnosti. Riešenie však existuje aj keď sa ľudia rozhodnú so stavbou pokračovať pri teplotách okolo bodu mrazu. Najčastejšími variantmi bývajú v tomto smere zimné maltové zmesi, s ktorými je väčšinou možné pracovať do -5 °C. A hoci pri nich čiastočne odpadajú riziká spojené so zlým tvrdnutím klasickej malty pri nízkych teplotách, aj tak je nutné, aby zmes tvrdla 28 dní pri teplotách nad 5 °C, teda rovnako ako klasická malta. Dni s nižšími teplotami sa do tohto obdobia nepočítajú.

Zimné maltové zmesi tak môžu predĺžiť stavebnú sezónu predovšetkým o dni, keď sa teplota dostáva k nule, počas tuhej zimy je však lepšie zamerať sa na iné činnosti. Už len z toho dôvodu, že nočné teploty môžu kedykoľvek klesnúť hlboko pod bod mrazu. Medzi ďalšie zimné stavebné materiály využívané do -5 °C patria aj murovacie PUR peny, cementové potery so zimnou úpravou či zimné prísady do omietok.

Klasická malta potrebuje teploty nad 5 °C

Pre bežnú maltu je kritickým bodom teplota 5 °C. Spojením vápna a vody totiž vzniká proces hydratácie, počas ktorého zmes začína tuhnúť. Ako však teplota klesá, proces sa postupne brzdí. Na vine sú pritom najmä zmeny fyzikálnych vlastností vody. V ideálnych podmienkach trvá približne mesiac, kým betón vytvrdne na 95 percent svojej maximálnej pevnosti. Ak teda počas tuhnutia musí čeliť teplotám nižším ako 5 °C, môže sa celý proces narušiť, čo ohrozí potrebnú finálnu tvrdosť betónu. Pokiaľ dôjde priamo na mrazy, voda v zmesi zamrzne, a celá štruktúra sa tým roztrhá.

V prípade použitia klasickej malty je teda vhodné smerovať stavebné práce na jarné mesiace, v opačnom prípade by sa celý proces mohol zbytočne predražiť. V zime je preto lepšie dať prednosť iným častiam stavby. „Klasická malta je stále najbežnejšou chemickou zmesou používanou na stavbu. Aj pre teplotné obmedzenia, ktoré sa s ňou spájajú, existuje medzi používateľmi mnoho predsudkov, najmä v súvislosti s takzvanou stavebnou sezónou. Tá síce začína hneď na jar, ale aj počas zimných mesiacov možno pracovať na iných častiach stavby a vďaka tomu často aj ušetriť,“ uviedol Přichystal.

Inštaláciu bazéna je lepšie nechať na jar

Pre bazén inštalovaný v exteriéri platí z hľadiska vonkajších teplôt hneď niekoľko obmedzení, všetky pritom súvisia s mrazmi. Odborníci preto odporúčajú zaoberať sa inštaláciou bazéna takisto až na jar, keď už nehrozí, že by teploty klesali pod bod mrazu. Hneď prvá prekážka sa môže objaviť už pri samotnom výkope jamy. So zamrznutou zeminou môže mať totiž problém aj bager. A hoci to nemusí nutne znamenať definitívne znemožnenie výkopu, býva celá realizácia výrazne ťažšia a vo finále aj nákladnejšia, napríklad vzhľadom na nutnosť prikrývania či prehrievania zeminy.

Hneď ako je jama pre bazén vykopaná, treba ju vyplniť betónom. Ak by sa tak nestalo a výkop zostal cez zimu až do jari premrznutý, pravdepodobne by sa niektorá z jeho častí zosunula. Mráz totiž zeminu nakyprí a roztrhá, takže keď teploty stúpnu, zemina s určitou deformáciou zase zľahne. Nutnosť rýchleho vybetónovania jamy je však opäť spojená s tým, že teplota nesmie počas 24 hodín klesnúť pod 5 °C, preto je aj v tomto prípade lepšie počkať až na jar, a eliminovať tak potenciálne komplikácie.

Natieranie je najlepšie nechať na leto

Jednou z úloh na stavbe, ktorú je ideálne smerovať až na neskorú jar či príchod leta, je natieranie. Pri ňom platí pravidlo, že teplota by nemala klesnúť dokonca pod 15 °C. V opačnom prípade sa totiž môžu na natieranom povrchu začať tvoriť mliečne škvrny, a v tom prípade by sa musel celý úkon zopakovať. V prípade natierania dreva sa potom odporúča ešte vyššia teplota, mala by sa pohybovať medzi 20 a 25 °C. Zároveň sa však odporúča vyhnúť aj natieraniu pri vysokých teplotách, keď sa čas schnutia výrazne skracuje, pri nižších je potom proces presne opačný.