Až 10 % svetových poľnohospodárskych plôch zaberajú podľa Ministerstva životného prostredia ČR geneticky modifikované plodiny. Väčšina z nich sa nachádza v Amerike, naopak v Európe je záujem o tieto potraviny malý. Aj na Slovensku dochádza k dlhodobému poklesu osevnej plochy a v minulom roku bolo vysadených GM plodinami 400 hektárov, čo je zhruba o polovicu menej ako v roku 2009. Na vine je strach odberateľov, ale aj nadmerná administratíva a dodržiavanie prísnych nariadení Európskej únie.

Modifikovaná kukurica sa využíva ako krmivo

Geneticky modifikované plodiny sa na Slovensku nesmú využívať na potravinárske účely. Na pultoch supermarketov alebo tržniciach sa teda neobjavujú. Využívajú sa ale ako krmivo pre hospodárske zvieratá, z menšej časti aj ako surovina na výrobu bioethanolu alebo bioplynu. Jedinou geneticky modifikovanou plodinou, ktorá sa môže na území EÚ pestovať na komerčné účely, je kukurica. Na Slovensku zažívalo jej pestovanie najväčší boom v roku 2008 – pestovala sa na ploche takmer 2 tisíce hektárov. Od tej doby ale záujem o geneticky modifikovanú kukuricu klesá. Kým v roku 2014 sa pestovala na celkovej ploche 411 hektárov, vlani to bolo len 400 hektárov. „Geneticky modifikovaná kukurica sa využíva na kŕmenie dojníc. Mnoho milekarní ale odmietlo odoberať mlieko od týchto kráv, hoci nebolo nijak závadné,“ uviedol minister poľnohospodárstva Českej republiky Marian Jurečka.

Pestovaniu GMO nenahrávajú predsudky, zložitá administratíva ani legislatíva

Za pokles záujmu o geneticky modifikované plodiny môže niekoľko faktorov. Odborníci sa zhodujú, že Slováci majú ku geneticky modifikovaným plodinám nedôveru a predsudky, ktoré sú zapríčinené nedostatkom informácií. Ľudia tak tieto plodiny nesprávne prirovnávajú k jedom a umelým produktom. „Ďalšími dôvodmi poklesu záujmu o GMO môže byť aj odradzujúca nadmerná administratíva a prísne predpisy, ktoré regulujú pestovanie,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva poľnohospodárstva ČR Markéta Ježková. Podľa nariadenia EÚ musia napríklad poľnohospodári svojich susedov informovať o tom, že pestujú GMO, musia dodržiavať minimálnu vzdialenosť vysiatej plochy 70 metrov od iného porastu. Prísne predpisy sa však týkajú len samotného pestovania GM kukurice. Akonáhle sa spracuje do kŕmnej zmesi, štát na ňu nahliada ako na bežný druh krmiva. „Štát ani Európska únia nijak zvlášť nereguluje spôsob nakladania s krmivom vyrobeným z geneticky modifikovanej kukurice. Skladuje a dodáva sa preto úplne rovnako ako krmivo z obyčajnej kukurice. Ideálne teda na hromadách, v krytých halách, v zásobníkoch alebo v sile,“ vysvetlil Jaroslav Nikodým zo spoločnosti Borga, ktorá sa zaoberá výrobou a výstavbou poľnohospodárskych skladových hál.

Nezáujem o GMP je zrejmý v celej EÚ, v USA je to naopak

Pokles osevnej plochy geneticky modifikovaných potravín je zrejmý nielen v tuzemsku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie. Napríklad v Rumunsku sa z pôvodných 771 hektárov zachovalo len 2,5 hektárov geneticky modifikovaných plodín. K poklesu došlo aj v Českej republike či Portugalsku. Nemecko, Francúzsko a Poľsko ukončili pestovanie GM plodín úplne. Naopak, najväčším európskym pestovateľom je Španielsko, ktoré v roku 2015 zožalo 120 tisíc hektárov geneticky modifikovaných plodín. Najväčším svetovým lídrom v tomto odvetví sú Spojené štáty americké, v ktorých sa okrem kukurice pestujú aj geneticky modifikované sójové bôby alebo bavlna. Zaujímavosťou je, že tieto plodiny sa vyvážajú do Európy.