Zamestnanci trávia v kanceláriách priemerne dvetisíc hodín ročne. Prevádzka pracovných priestorov stojí firmy nemalé prostriedky a významnú zložku nákladov tvoria náklady na vykurovanie v chladnom období a v letných mesiacoch na chladenie. V rámci optimalizácie nákladov bez znižovania komfortu zamestnancov firmy stále častejšie volia energeticky úsporné riešenia. Jedným z trendov je častejšia inštalácia exteriérovej tieniacej techniky. Donedávna bolo toto riešenie preferované hlavne v západných štátoch a krajinách na juhu Európy, dnes sa však čoraz častejšie objavuje aj v našich kanceláriách.
Prevádzka kancelárskych budov je často finančne náročná. V horúcich letných mesiacoch, ktoré sa v posledných rokoch nevyhýbajú ani Slovensku, ide najmä o chladenie interiéru. Podľa štúdie z roku 2015 vydanej v Journal of Saipan Architecture and Building Engineering približne päťdesiat percent chladiacej záťaže súvisí s plášťom budovy, a to hlavne s intenzitou slnečného žiarenia.
V minulých dekádach sa proti letnému slnku využívali predovšetkým vnútorné žalúzie, ktoré dokázali zadržať slnečné lúče pred vstupom do interiéru. Proti jeho prehrievaniu však nemali v podstate žiadny účinok. V posledných rokoch je tak čoraz obľúbenejšia predokenná tieniaca technika, ktorej účinnosť je niekoľkonásobne vyššia. Potvrdila to aj spomínaná štúdia, podľa ktorej sa chladiaca záťaž vďaka vonkajšiemu tieneniu znížila o 35 percent.
„Najefektívnejšie sú systémy, ktoré sa inštalujú mimo domu, pretože eliminujú pôsobenie slnka už pri vstupe do objektu. Najmä pri zakrytí okien materiálmi s odrazovou povrchovou úpravou sa časť slnečného žiarenia vrátane tepelnej zložky vracia do okolitého prostredia. Interiér potom nemá tendenciu prehrievať sa,“ vysvetľuje Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax, ktorá sa zaoberá produkciou tieniacej techniky.
Podľa neho možno pritom trend vyššej preferencie vonkajšieho tienenia sledovať aj pri kancelárskych budovách. Ešte pred niekoľkými rokmi bol pritom doménou hlavne západných krajín a štátov na juhu Európy, ktoré sa so slnkom a vysokými teplotami musia vyrovnať viac. „V týchto krajinách je to dlhoročný štandard, novšie kancelárie majú vonkajšie tienenie bežne. Teraz sa tento trend dostáva aj na Slovensko. Firmy si uvedomujú, že predovšetkým v prípade veľkých presklených open-space kancelárií nedochádza k prehrievaniu interiéru. Naopak, udržiava sa v ňom príjemná izbová teplota,“ dodáva Petr Přichystal s tým, že popri finančnej úspore sa vďaka nižšej produkcii CO2 z klimatizácie šetrí aj životné prostredie.
Kým v lete ide primárne o náklady na chladenie, v zimných mesiacoch firmy riešia výdavky za kúrenie. Tie v minulých rokoch pri starších budovách boli dôvodom na zatepľovanie, ktoré spolu s výmenou okien síce viedlo k úsporám, firmy však aj naďalej hľadali priestor pre ďalšie. Exteriérová technika vyhovuje aj po tejto stránke. Pasívne a nízkoenergetické budovy s jej inštaláciou počítajú spravidla už pri plánovaní, na staršie budovy sa tieto riešenia často inštalujú až dodatočne.
Automatizácia ako nutnosť
S využívaním vonkajšej tieniacej techniky ide ruka v ruke i automatizácia. Využívanie slnečných a veterných senzorov podľa štatistík spoločnosti Lomax v roku 2020 medziročne stúplo o 27 percent. Zatiaľ čo pri rodinných domoch a bytoch sa dá ešte stále hovoriť o prvkoch zvyšujúcich komfort, pri kancelárskych budovách je toto riešenie v podstate nevyhnutnosťou.
„Napojenie na slnečné senzory maximalizuje efekt tieniacej techniky. Dobre sa to dá demonštrovať na vysokých presklených kancelárskych budovách. Pri zmene slnečného svitu automatizácia umožňuje reagovať v podstate okamžite. Vďaka veľkému množstvu okien sa tak úspory za vykurovanie a chladenie postupne sčítajú a vo finále sa držia na maximálnej úrovni,“ hovorí Petr Přichystal a dodáva, že vďaka veternému senzoru sú žalúzie chránené aj pred poškodením. Ak fúka príliš silný vietor, čo sa pri vysokých kancelárskych budovách stáva často, žalúzie sa automaticky vytiahnu. Ak sa však firma či developer pre napojenie na senzory nerozhodne, odborníci odporúčajú do vyšších a veternejších miest inštalovať pri vonkajších žalúziách viac kratších lamiel, ktoré sú všeobecne odolnejšie.
Prepustia do budovy maximum prirodzeného svetla
Okrem nezanedbateľného vplyvu na náklady spojené s vykurovaním a chladením má dobrá voľba exteriérového tienenia pozitívny vplyv aj na svetelný manažment. Podľa magazínu The Construction Specifier náklady na svietenie tvoria až tridsať percent celkových nákladov na prevádzku kancelárií. Toto číslo možno samozrejme znížiť použitím energeticky úsporných žiaroviek, denné svetlo je však zadarmo a pre ľudský organizmus je prirodzenejšie.
Na prácu je denné svetlo najvhodnejšie a podľa psychológov zaoberajúcich sa prácou intenzívnejšie svetlo zlepšuje náladu zamestnancov. Zároveň by však na pracovisku nemalo dochádzať k oslňovaniu, ku ktorému priame letné slnko často prispieva. Tieniaca technika tak pomôže regulovať prienik prirodzeného svetla do interiéru tak, aby nedochádzalo k oslňovaniu a jeho intenzita bola zároveň vhodná na prácu.